Stránky

streda 28. marca 2007

Je vykanie prežitkom?

O niečom čo je pre mnohé národy len ťažko pochopiteľné a je rovnako nepochopiteľné pre mnohých „tunajších“.

O tom, že mnoho jazykov tento jav nepozná sa zmienim len okrajovo. Vykanie a tykanie v našich zemepisných šírkach však stále má svoje korene a podľa mňa aj opodstatnenie. To, čomu sa v tomto krátkom príspevku chcem viac venovať sú skôr dôvody pre vykanie a tykanie v dnešnej dobe. Podnetom pre toto zamyslenie sa mi stal fakt, že mi bola položená otázka: „Počuj, prečo mi Ty vlastne vykáš?“

Pravdupovediac, otázka ma zastihla mierne nepripraveného, nad niečím takýmto som zatiaľ nemal dôvod premýšľať. Keďže sa dôvod vyskytol, a to v krátkom čase opakovane, zamyslenie bolo namieste.

Necítim sa byť „starou školou“, niektoré zásady som však vďačne a celkom prirodzenou cestou prijal.

Tykať ľuďom o pár generácií starším mám vo všeobecnosti problém. Samozrejme, v prípadoch, že si to krkolomne vyžadujú, donútim sa k tomu, zvyčajne však pretečie riekami množstvo galónov vody kým sa mi to dostane pod kožu. Dotyčných musím navyše dobre poznať, aby sa tak vôbec stalo.

Tykať ľuďom vekovo príbuzným, samozrejme, problém nemávam. Neuznávam však tykanie „metódou prvého pohľadu“. Obzvlášť nie v profesionálnej a pracovnej oblasti, ktorá si občas vyžaduje prirodzený odstup, ktorý v sebe prirodzenou formou vykanie nesie.

Ruku na srdce – k človeku, ktorému tykáme si určite dovolíme viac ako k ostatným? Alebo sa mýlim?

Tykaním medzi mužmi a ženami sa zaoberať nebudem. Odborníci na etiketu by ma tu okamžite zrušili, no a tí z vás, ktorí so mnou až dosiaľ súhlasia, určite nemajú problém s vcítením sa do situácie a odhadom toho čo je v danom momente správne.

Existuje ešte strašne veľa variácií kto a komu, ale rozoberať tu celú túto problematiku nemám vôbec v úmysle. Ide mi skôr o sondu v dnešnej spoločnosti a názor ochotných z Vás na stav tohto „slovanského“ fenoménu a jeho opodstatnenosť v dnešnej dobe. A možno aj snahu presvedčiť samého seba, že je so mnou všetko v poriadku a je všetko tak ako má byť.

Každý váš názor v akejkoľvek forme je preto vítaný.


P.S. Aby som vyvrátil pochybnosti niektorých – rodičom nevykám. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára