Kto by ich nemal? Menšie či väčšie. Závažné i smiešne. Vždy tu boli a stále budú. Nad tým či ich mať, či sa k ním priznať alebo nie, o ich zmysle v dnešnej dobe a o všeličom čo s nimi súvisí. V dnešnej dobe informačných technológií, v dobe, keď slovo súkromie už dávno neznamená to, čo kedysi, si každý z nás vo väčšej či menšej miere uchováva svoje tajomstvá.
Častokrát sa najmä v súvislosti s úprimnosťou vo vzťahoch spomína názor, že vo vzťahu neexistujú tajomstvá. Ako motto naozaj pekná veta. Je to ale skutočne tak? Ruku na srdce – kto z nás v takomto vzťahu naozaj je? Je to vôbec možné prezradiť partnerovi všetko? Jednoznačne nie! Prečo? Za prvé – nie je to možné fyzicky zvládnuť – oboznámiť partnera o všetkých skutkoch a myšlienkových pochodoch z minulosti či prítomnosti a za druhé – stále uznávam teóriu menšieho zla a „milosrdných lží“. Samozrejme, nesmie ísť o tajomstvá vo veciach zásadných. Drobnosti, ktoré však nemajú na vzťah žiadny zásadný vplyv môžu ostať nevypovedané, skryté, proste – iba naše. Každý rozumný partner akceptuje určitú mieru súkromia svojej druhej polovičky. Opakujem – nie vo veciach závažných.
Dovolím si tvrdiť – každý z nás ma svoje tajomstvá a má ich rád. Či už sú to malé klamstvá, príbehy či historky z detstva, prípadne naše chyby, ktoré sa nám však podarilo prežiť bez ujmy, na ktoré nám nikto nikdy neprišiel a ktoré sme v zdraví prežili. Chyby, ktoré nám majú byť výstrahou, že nie sme neomylní, ale zároveň neznižujú našu dôstojnosť v očiach iných. Podstatné je vziať si z nich ponaučenie do budúcnosti.
Ďalším faktorom, ktorý súvisí s tajomstvami a ich obľubou je určitá dávka mystiky, ktorá nám hoci v malých dávkach, ale predsa jemne zvyšuje hladinu adrenalínu. Rovnako ako si radi/y necháme zdvihnúť túto hladinu sledovaním mysterióznych filmov či dokumentov s mysterióznou tematikou, tak aj udržiavaním si svojich tajomstiev uspokojujeme určitý druh ľudských potrieb – potrieb objavovať záhadné a nepoznané, no zároveň udržiavať to svoje v tajnosti.
Na druhej strane – sú tajomstvá, ktoré dokážu ťažiť a ktoré náš život ničím neobohacujú, naopak – pripravujú nás o možnosť vychutnávať si každý nový deň plnými dúškami. Určite už každý z Vás zažil ten neopísateľný pocit úľavy, ktorý zažijete ak sa s takýmto tajomstvom niekomu zveríte. Aj keď Vám dotyčný nemusí práve vedieť pomôcť, už len pocit, že sa s ním o to „bremeno“ delíte, dokáže neuveriteľne pomôcť a pozdvihnúť nositeľovu psychiku. Upozorňujem Vás však a dôrazne Vám odporúčam si takýchto dôverníkov najprv dôsledne preveriť a starostlivo vybrať. Tajomstvo v nepravých rukách dokáže veľa vecí skomplikovať a niekedy aj nechtiac raniť.
Osobne som zástancom pokročilého štádia úprimnosti nielen vo vzťahu partnerskom, ale aj priateľskom. O to ťažšie je ale asi stať sa mojim skutočným priateľom. Tých skutočných je niekedy skutočne možné rátať na prstoch jednej ruky.
Ostatní, ktorí ma považujú za uzavretého a tajomného človeka a častokrát ma kvôli tomu pasujú za namysleného – prosím Vás, akceptujte skutočnosť, že k pokoju na duši nepotrebujem kvantitu v radoch priateľov (ktorých si ale veľmi vážim), ale nezaobídem sa bez kvality vo vzťahu k najbližším.
Častokrát sa najmä v súvislosti s úprimnosťou vo vzťahoch spomína názor, že vo vzťahu neexistujú tajomstvá. Ako motto naozaj pekná veta. Je to ale skutočne tak? Ruku na srdce – kto z nás v takomto vzťahu naozaj je? Je to vôbec možné prezradiť partnerovi všetko? Jednoznačne nie! Prečo? Za prvé – nie je to možné fyzicky zvládnuť – oboznámiť partnera o všetkých skutkoch a myšlienkových pochodoch z minulosti či prítomnosti a za druhé – stále uznávam teóriu menšieho zla a „milosrdných lží“. Samozrejme, nesmie ísť o tajomstvá vo veciach zásadných. Drobnosti, ktoré však nemajú na vzťah žiadny zásadný vplyv môžu ostať nevypovedané, skryté, proste – iba naše. Každý rozumný partner akceptuje určitú mieru súkromia svojej druhej polovičky. Opakujem – nie vo veciach závažných.
Dovolím si tvrdiť – každý z nás ma svoje tajomstvá a má ich rád. Či už sú to malé klamstvá, príbehy či historky z detstva, prípadne naše chyby, ktoré sa nám však podarilo prežiť bez ujmy, na ktoré nám nikto nikdy neprišiel a ktoré sme v zdraví prežili. Chyby, ktoré nám majú byť výstrahou, že nie sme neomylní, ale zároveň neznižujú našu dôstojnosť v očiach iných. Podstatné je vziať si z nich ponaučenie do budúcnosti.
Ďalším faktorom, ktorý súvisí s tajomstvami a ich obľubou je určitá dávka mystiky, ktorá nám hoci v malých dávkach, ale predsa jemne zvyšuje hladinu adrenalínu. Rovnako ako si radi/y necháme zdvihnúť túto hladinu sledovaním mysterióznych filmov či dokumentov s mysterióznou tematikou, tak aj udržiavaním si svojich tajomstiev uspokojujeme určitý druh ľudských potrieb – potrieb objavovať záhadné a nepoznané, no zároveň udržiavať to svoje v tajnosti.
Na druhej strane – sú tajomstvá, ktoré dokážu ťažiť a ktoré náš život ničím neobohacujú, naopak – pripravujú nás o možnosť vychutnávať si každý nový deň plnými dúškami. Určite už každý z Vás zažil ten neopísateľný pocit úľavy, ktorý zažijete ak sa s takýmto tajomstvom niekomu zveríte. Aj keď Vám dotyčný nemusí práve vedieť pomôcť, už len pocit, že sa s ním o to „bremeno“ delíte, dokáže neuveriteľne pomôcť a pozdvihnúť nositeľovu psychiku. Upozorňujem Vás však a dôrazne Vám odporúčam si takýchto dôverníkov najprv dôsledne preveriť a starostlivo vybrať. Tajomstvo v nepravých rukách dokáže veľa vecí skomplikovať a niekedy aj nechtiac raniť.
Osobne som zástancom pokročilého štádia úprimnosti nielen vo vzťahu partnerskom, ale aj priateľskom. O to ťažšie je ale asi stať sa mojim skutočným priateľom. Tých skutočných je niekedy skutočne možné rátať na prstoch jednej ruky.
Ostatní, ktorí ma považujú za uzavretého a tajomného človeka a častokrát ma kvôli tomu pasujú za namysleného – prosím Vás, akceptujte skutočnosť, že k pokoju na duši nepotrebujem kvantitu v radoch priateľov (ktorých si ale veľmi vážim), ale nezaobídem sa bez kvality vo vzťahu k najbližším.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára