O niečom čo je pre mnohé národy len ťažko pochopiteľné a je rovnako nepochopiteľné pre mnohých „tunajších“.
O tom, že mnoho jazykov tento jav nepozná sa zmienim len okrajovo. Vykanie a tykanie v našich zemepisných šírkach však stále má svoje korene a podľa mňa aj opodstatnenie. To, čomu sa v tomto krátkom príspevku chcem viac venovať sú skôr dôvody pre vykanie a tykanie v dnešnej dobe. Podnetom pre toto zamyslenie sa mi stal fakt, že mi bola položená otázka: „Počuj, prečo mi Ty vlastne vykáš?“
Pravdupovediac, otázka ma zastihla mierne nepripraveného, nad niečím takýmto som zatiaľ nemal dôvod premýšľať. Keďže sa dôvod vyskytol, a to v krátkom čase opakovane, zamyslenie bolo namieste.
Necítim sa byť „starou školou“, niektoré zásady som však vďačne a celkom prirodzenou cestou prijal.