Existuje viac typov interpretov (nielen) populárnej hudby. Väčšinou sa na výslnie dostávajú tzv. prvoplánoví interpréti, ktorých tvorba sa snaží upútať poslucháčovu (často aj divákovu) pozornosť chytľavou, jednoduchou melódiou, či v horších prípadoch hlavne zapôsobiť vizuálne a osloviť tým diváka. Nemám nič proti jednoduchým a chytľavým melódiam. Pokiaľ je to inteligentne napísané a zložené do uceleného celku, môže to byť práve úspechom. Veď v jednoduchosti je krása. Skladby so síce chytľavým refrénom, no minimom textu a logiky však po zopár vypočutiach začnú liezť na nervy. Preto ja osobne preferujem hudbu, ktorá poslucháča možno neosloví hneď po prvom vypočutí. Minimálne ho však núti premýšľať nielen o texte, ale aj o sebe samom.
